Koncepcia vzdelávania

Poobedná siesta v hojdacích sieťach.

1.    Poslanie

Študijná skupina Tramtária funguje ako malá progresívna domáca škola vyvíjajúca inovatívne postupy vo vzdelávaní a využívajúca moderné trendy zo Slovenska aj zo zahraničia. Zastrešuje ju občianske združenie Komunitné vzdelávanie „Kalimba“ – má skúsenosti s prevádzkovaním Lesného klubu Tramtária v Žiline, ktoré figuruje ako alternatíva k bežným materským školám. Myšlienka školy je v súlade so strategickým dokumentom ministerstva školstva „Učiace sa Slovensko“, ktoré predstavuje základ pre formuláciu národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania.

Jasným poslaním školy je pomôcť žiakom žiť šťastný život teraz aj v budúcnosti. To pre nás zahŕňa:

  • Zdravú a primeranú sebaobsluhu
  • Záujem a zvedavosť skúmať a spoznávať svet okolo seba a tvorivo toto poznanie spracúvať a používať
  • Záujem o druhých ľudí a pestovanie vzťahov, sociálne zručnosti
  • Sebapoznávanie, rozširovanie svojich schopností a možností, podpora starostlivosti o duchovnú stránku žiaka
  • Smerovanie k hodnotám pravdy, dobra, krásy, lásky
  • Rozvoj nedogmatického, demokratického pohľadu na svet, rešpekt k ľudským právam a rozvoj aktívneho občianstva
Hanka, Janka a Jakub v prvom ročníku základnej školy.

2.    Charakteristika pedagogického zboru

Učiteľ by mal v prvom rade viesť zmysluplný a zaujímavý život, ktorý ho baví. Mal by mať jasné priority a smerovanie v živote, no na druhej strane odvahu robiť chyby, byť otvorený a nedogamtický k zmene názorov, mať sebareflexiu a schopnosť prijímať spätnú väzbu.

Učiteľ by mal inšpirovať žiakov aj svojimi celkom bežnými činnosťami. Každodenný život v škole by ho mal napĺňať otázkami, ktoré by mal hneď dávať žiakom. Mal by mať zručnosť posúvať svoje videnie sveta ďalej, pútavo, zrozumiteľne a individualizovane komunikovať na verbálnej aj neverbálnej úrovni s deťmi. Na druhej strane by mal mať vysokú mieru empatie k rôznym životným pohľadom a cestám. Dôležitá je tiež schopnosť rýchlej improvizácie, ktorou spája aktuálnu realitu s učivom. Medzi jeho kompetencie by mali patriť motivovanie aj aktivizovanie uplatňované v správnom pomere.

Hlavnou prioritou jeho práce v škole musí byť posúvať žiaka. Ohľady, obľúbenosť a snaha neraniť majú nižšiu prioritu. 

V práci je dôležité, aby mal učiteľ vyrovnaný príjem a výdaj energie, musia ho úprimne zaujímať konkrétne deti, v pondelok by sa mal tešiť do školy a cez víkend na súkromnom výlete vymyslieť novú aktivitu alebo čo poradí jednému žiakovi.

Prijímacie konanie pozostáva z náčuvov a vyskúšaní si zapojenia do učebného procesu, potom z rozhovoru o životopise a prioritách záujemcu, simulácie situácií, ktoré môžu v škole nastať a simulácie tematického vyučovania.

3.    Pedagogické stratégie

Vyučovanie je zamerané na rozvoj kognitívnych a osobnostných kompetencií. V žiakoch sa snažíme posilňovať a využívať vnútornú motiváciu a radosť z učenia. Dbáme o to, aby každý dostal dostatok priestoru na venovanie sa danej téme. Žiaci sa učia s porozumením a v súvislostiach a ukazujeme im, ako nadobudnuté znalosti môžu využiť v reálnom živote.

Okrem klasických metód vyučovania využívame aj inovatívne postupy:

Autonómne učenie sa, samoštúdium: žiakov vedieme aj k tomu, aby sa chceli a vedeli učiť samostatne, aby si vedeli svoje štúdium naplánovať, realizovať a hodnotiť. Učíme ich práci s informačnými zdrojmi.

Tematické vyučovanie: žiaci na rôznych úrovniach pracujú na jednej téme z rôznych uhlov pohľadu, stretávajú sa pri tom rôzne predmety na jednom mieste a čase. Pri tomto type vyučovania môžu spolupracovať žiaci z rôznych ročníkov.

Projektové vyučovanie: žiaci samostatne alebo v skupinách pracujú na zadanom projekte. Predmet projektu najskôr spoznajú, preskúmajú a následne pripravia prezentáciu pre spolužiakov.

Zážitkové učenie: kde je to možné, žiaci sa učia zážitkom, trávia veľa času v prírode.

Experimenty, bádanie: žiaci sami prichádzajú na rôzne fyzikálne, chemické a prírodné javy, ale aj na spôsob fungovania vecí okolo nás.

Sebaštúdium: projekty pre seba, o sebe. Vedieme žiakov k tomu, aby sa dobre poznali, aby experimentovali so svojimi komfortnými zónami, aby osobnostne rástli. Pracujeme s ich silnými aj slabými stránkami.

Sociálne učenie: učenie zamerané na vzťahy so spolužiakmi, s učiteľmi, na riešenie konfliktných situácií, na učení sa spolupráci a spolunažívaniu, na rozpoznávaní pocitov a práce s nimi. Žiaci sa učia pracovať v tíme, rozdeliť si úlohy, prezentovať svoj názor, diskutovať, mať zodpovednosť za svoju prácu.

Demokratická gramotnosť: vedieme deti k demokratickému spôsobu myslenia a žitia, k rozvoju kritického myslenia. Realizujeme so žiakmi sociálne prieskumy a prieskumy verejnej mienky ľudí v okolí našej školy.

Umelecké sebavyjadrenie: Učivo týkajúce sa oblastí umenia a umeleckých zručností deťom nepredstavujeme na oddelených vyučovacích hodinách (výtvarná výchova, hudobná výchova, pracovné vyučovanie..), ale ako súčasť života a dejov v ňom prebiehajúcich. Do vyučovania ho integrujeme tvorivo cez jednotlivé témy a projekty na ktorých deti pracujú, prostredníctvom pravidelného zoznamovania sa s ukážkami umeleckých diel, cez realizácie umeleckých aktivít vo vyučovaní alebo umelecky zameraných exkurzií. Umenie často reflektujeme, pokúšame sa ho tvoriť a príležitostne konzumujeme.

Deti aj učitelia kontaktom s umením profitujú v mnohých oblastiach:

  • rozvíjame si vnímavosť a pozorovacie schopnosti – integrita zmyslov, cit pre celok aj detail
  • rozvíja sa tvorivosť – ako zručnosť, s ktorou dokážeme dať pridanú hodnotu nami vnímanej realite, teda dokážeme zo všedného dňa spraviť deň krásny, z obyčajného pohľadu na vec spraviť pohľad zaujímavý, zábavný či sladko-smutný
  • rozvíjame si vyjadrovacie a komunikačné schopnosti – učíme sa používať materinský jazyk v jeho zložitých nuansách, trénujeme vyjadrenie a dorozumievanie sa v materinskom jazyku a/lebo aj konverzáciu v cudzom jazyku
  • nachádzame súvislosti  – umelecká výchova zákonite obsahuje prvky, ktoré ju prepájajú s inými oblasťami vyučovania  – ide prakticky o všetky oblasti života
  • trénujeme si manuálne zručnosti – najmä praktické zručnosti pri práci s materiálmi alebo zadaniami, popri ktorých sa rozvíja cit pre mnoho rôznych vecí (kompozíciu, kontrast, harmóniu, dynamiku, farebnosť, priestor, formát, rytmus…)
  • dospievame k (seba)poznaniu, (seba)uvedomeniu – vonkajšia realita vs. vnútorná realita, predstavivosť, fantázia, myšlienkové koncepty, vlastná estetika a kultúrne postoje, “svetonázor”, konfrontácia seba so svetom, vzájomné uznanie a ocenenie rôznosti, tolerancia
  • budujeme si kultúrny prehľad v rozsahu od histórie až po súčasnosť – náhodné ponáranie sa do jednotlivých období, postupné vytváranie dejinnej linky až po chápanie zložitých kultúrnych súvislostí.

Podporné a rozvojové plány (PRP): pre každé dieťa učitelia na mieru zostavujú individuálny podporný a rozvojový plán.  

Podpora: oblasť v ktorej má dieťa rezervy a v ktorej ho preto treba podporiť/ pomôcť mu. Tiež oblasť, v ktorej je dieťa dobré, ale nie je mu alebo ostatným prospešné (vtedy to treba transformovať na pozitívnosť a rozvoj)

Rozvoj: oblasť v ktorej dieťa vyniká/baví ho (napr. aj javiaci sa talent) a ktorú preto treba ďalej rozvíjať (aj do náročnejšej úrovne)

Projekt: konkrétna úloha pre dieťa súvisiaca s jeho podporou či rozvojom, ktorú so žiakom realizujú učitelia.

Narodeninová oslava v Tramtárií.

4.    Spolupráca s rodičmi a inštitúciami

Učitelia spolupracujú s rodičmi, majú spolu otvorenú komunikáciu. Na individuálnych stretnutiach učitelia s rodičmi preberajú problémy, pokroky a aktuálne témy ohľadom konkrétneho žiaka. Tramtária organizuje akcie pre rodičov a žiakov, aby sa vzájomne mohli lepšie spoznať učitelia, učiteľky a rodičia detí. Rodičia majú možnosť konzultovať priamo s učiteľmi svoje nápady, postrehy a pripomienky.

Škola aktívne spolupracuje s rôznymi inštitúciami, žiaci a učitelia sa zúčastňujú konferencií a diskusií. Navštevujú knižnicu, galériu, miestne neziskové organizácie (napr. Stanica Záriečie, Ekocentrum).

Pravidelná umelecká streda s Hankou Lukšů v Novej Synagóge v Žiline.

5.    Vnútorný systém hodnotenia kvality

Zameriavame sa na tri oblasti:

5.1. Hodnotenie edukačných výsledkov žiakov        

Hodnotenie výsledkov žiakov má informatívny charakter a slúži na popísanie pokrokov a rezerv v dosahovaní vedomostí z obsahových predmetov. Slúži tiež ako podklad pre ďalšie plánovanie vyučovania a rozvoja žiaka.

Pri deťoch využívame 3 formy hodnotenia.

1. Sebahodnotenie. Žiakov vedieme k tomu, aby sa vedeli ohodnotiť sami. Aby si vedeli naplánovať svoje činnosti a aby vedeli zhodnotiť, do akej miery svoj plán splnili. Aby si vedeli klásť ambiciózne, ale realistické ciele a aby dbali na to, aby ich naplnili.

2. Vzájomné hodnotenie medzi žiakmi. Žiakov vedieme k tomu, aby sa vzájomne vedeli citlivo a spravodlivo ohodnotiť. Aby vedeli zobrať do úvahy rôzne okolnosti, fakty a pocity a vyvodiť z nich hodnotenie.

3. Hodnotenie žiakov od učiteľa / učiteľky. Je pravidelné a poctivé. Prevažuje slovné hodnotenie, ale využívame aj bodové hodnotenie a hodnotenie pomocou známok. Učiteľ hodnotí výsledky žiaka, jeho pokroky a rezervy.

4. Preskúšanie na kmeňovej škole. Každé dieťa je zapísané na kmeňovej škole, kam pravidelne dochádzajú na preskúšanie podľa požiadaviek kmeňovej školy.

5.2. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov

Riaditeľ/ka školy realizuje hospitácie učiteľov minimálne raz za polrok s cieľom zhodnotiť kvalitu práce učiteľov. Zameriava sa pri tom na schopnosť učiteľa/učiteľky zaujať žiakov, motivovať ich do práce, prácu učiteľka/učiteľky so skupinou aj s jednotlivými deťmi, schopnosť učiteľa/učiteľky zrozumiteľne vysvetliť problematiku a prepojiť ju s reálnym svetom, schopnosť učiteľa analyzovať a využívať skupinovú dynamiku v triede. Spolu s učiteľom analyzujú výstupy z projektov detí a plánovanie vyučovania.

Učiteľ/ka má možnosť využívať supervízie od externého odborníka na konzultácie svojho pedagogického pôsobenia na žiakov, na problémy, ktoré zažíva pri vyučovaní, na ocenenie svojich prínosov do vyučovania a na prácu s pocitmi, ktoré pri práci zažíva.

Učitelia a učiteľky sa pravidelne stretávajú v učiteľskom kruhu na stretnutiach reflektujúceho tímu, kde konzultujú svoju prácu, problémy, nápady na ďalšiu prácu.

5.3. Hodnotenie školy

Každý rok na jar zisťujeme formou dotazníkov spokojnosť rodičov s:

  • S rozvojom osobnosti detí vo viacerých rovinách
  • S učebnými výsledkami
  • S prístupom vyučujúcich a animátorov
  • S informovanosťou a komunikáciou škola – učiteľ – dieťa.
  • Na polroka a na konci školského roka sledujeme úroveň vedomostí detí.
  • Každý mesiac zisťujeme posuny v projektoch osobného rozvoja učiteľov.